Ponožky od policajta

V sobotu ráno som sa z internátu premiestnila na zastávku Jána Jonáša v Devínskej Vsi neďaleko automobilky. Počasie bolo veľmi veterné v celom meste, ale tam som ledva udržala petičné hárky pokope. Nestála som tam dlho, keď prišlo policajné auto s dvoma policajtmi a jedno služobné vozidlo, z ktorého sa vyklonil milý pán v policajnej uniforme: „Slečna, veď tu zamrznete. Máte aspoň termooblečenie? Prinesiem vám niečo? Čaj?“ Naozaj mi prišla milá jeho starostlivosť, ale slušne som odmietla, predsa len sme boli ďaleko od mesta a budem úprimná, bolo mi zvláštne pýtať čaj od policajta. Potom skontroloval priebeh volieb v danom okrsku, nasadol do auta a odišiel. O hodinku nato sa policajt vrátil. Stiahol okienko na aute: „Slečna, dúfam, že sa vám všetkým podarí to dnes vyzbierať. Tu máte.“ Nevedela som, čo povedať, keď som v jeho rukách uvidela hrubé termoponožky pod kolená, ešte previazané ceduľkou z výroby. Nakoniec som sa zmohla len na slovíčko „ďakujem“. Vtedy som si povedala, že táto akcia je požehnaná po všetkých stránkach, a že aj keď to tak na našom svete niekedy nevyzerá, stále žije veľké množstvo dobrých ľudí, ktorých nevidieť práve pre ich pokoru, rovnakú, akú mal pán policajt. 🙂

Ajka

One thought on “Ponožky od policajta

  • 3. septembra 2016 at 17:07
    Permalink

    Ani manželstvo nie je samozrejme ,ako by sa nám mohlo zdať.Ani päťdesiatročné,ani štyridsať,ani desať,päť…. V tomto roku by sme mohli mať ak Boh nám dopraje, dožijeme sa päťdesiat rokov spoločného života.Je to dar.Dar života v spoločenstve dvoch ľudí ,muža a ženy.Dar ôsmich deti .Dar dlhodobej Božej ustanovizne pre dvoch,ôsmich,dvadsať štyroch.Dar povolania od BOHA DVOCH SYNOV KŇAZOV.SME ZA TAKÉTO JEDINEČNé SPOLOČENSTVA aj keď si rátame skoro sedemdesiat rokov života.Prijali sme túto sviatosť ktorú určil vo svojej múdrosti Boh.Chcem svedčiť svojím životom ale i iným potvrdzovať čo sme pred Bohom prijali.Nech je zvelebený Boh,ktorý určil múdro muža a ženu za základ spoločnosti už mnoho tisíc rokov.

Pridaj komentár